Tohtoročné medajle a tituly majstrov Slovenska sa udeľovali v stredisku Malino Brdo v Ružomberku. Na miesto činu sme prišli v celej zostave už v piatok doobeda aby sme mohli začať trénovať. Miesto na depo sme mali rezervované no organizátor trošku doplietol plochu ale nakoniec sme to vyriešili a rozostavili sa spolu so Suspension Clinic. Dva týždne bez dažďa so prísľubom zrážok na nedeľu neznamenalo nič iné , len to že tým našim slovenským závodom počasie naozaj nepraje. No nič, zatiaľ bolo krásne slnečno a tak sme striedali jazdu s kúpaním v neďalekom jazere.

Moc sa jazdiť nedalo pretože teploty cez 35 stupňov boli hodné skôr infarktu. Takže za piatok sme najazdili okolo 5-7 jázd.  No chalani so strediska spravili kus práce a trať upravili podľa pripomienok a doladili niektoré úseky tak aby boli príjemnejšie, plynulejšie, či menej nebezpečné.













V sobotu ráno sme doladili stroje, spolu s chalanmi so Suspension Clinik vyladili tlmenia, pruženia a iné nedostatky na bikoch a hor sa s Go-Pro na ranné tréningy. Parkovisko sa pomaly naplnilo čo bolo citeľné aj na fronte na lanovku či na samotnej trati. Drtíme jazdu za jazdou, so striedavými skokmi do jazera a v podvečer už máme všetko nalietané, naskákané....No v závere Maťovi Laktišovi po prejazde jedným z rýchlejších úsekov v druhej polovici trate ustrelil spod predného kolesa kameň ktorý sa mu neštastne vzpriečil o vidlicu a predné koleso a Matej preletel v najväčšej rýchlosti cez riaditka s následkom otrasu mozgu. Matej si dal reset a systém sa mu načítaval hóoodne dlho, pretože na otázky typu „primitívne“ boli nezmyselné odpovede ba niekedy ani neboli Takže jeho osud na nedeľné finále nebol istý. Podobný crash zažil aj favorit Elity Filip Polc , ktorý skončil v nemocnici s pomliaždeným krkom. Pre Filipa to znamenal koniec víkendu a skoro istý majstrovský dres tak nechal do bitky ostatným eliťákom.

Večer ešte MekBrok zavŕšil super deň oslavou jeho 18tin a megalomanským občerstvením s tortou, gulášom, prasaťom a troma sudmi piva. Zaliezli sme do postele do pokojného spánku, ktorý však netrval dlho. Zrazu dudenie, hrmenie, blesky a prietrž  ako počas monzúnových dažďov. Tým sa zmarila všetka snaha v podobe absolvovaných tréningov aj počas minulých víkendov a stopy ktoré boli za sucha reálne sa pomaly z mysle vytrácali.


Ranné vstávanie bolo pre všetkých dosť deprimujúce, altánky plné vody, neustávajúci dážď, parkovisko zaliate prívalmi bahna. No to nás neodradí od trénovania. Rýchlo sme sa poobliekali, a vydali sa na štart. Prvé jazdy boli otrasné asi pre všetkých, nikde nič nedržalo, mokré korene vozili zo strany na stranu, bolo veľmi ťažké udržať sa v stope. To čo za sucha bola úplná hračka, teraz bolo nočnou morou. A tak to aj v skutočnosti vyzeralo. Počas semifinálových jázd hneď na vrchnom úseku traťe 8 juniorov z 10 išlo mimo trať alebo spadli. Elita nápodobne.
Nakoniec to však pre našich vyzeralo veľmi dobre. Martin Knapec suverejne vyhral juniorskú kategóriu s tretím časom v elite, Peťo Halagan skončil na treťom mieste a Matúš Bitušík na 4.mieste. Dominikovi sa moc nedarilo a po páde prišiel na 22.mieste. V elite to také ružové nebolo. Michal Wiesenganger nenastúpil kôli pretrvávajúcemu zraneniu ramien a podmienky ktoré na trati vládli pre neho boli priveľkým rizikom. Matej Laktiš mal v polovici trate smolný pád spolu s defektom a dorazil na poslednom mieste. Najlepšie na tom bol Lukáš Učeň, ktorý obsadil v semifinále 4.miesto a tak predsa len bola aj v elite iskra nádeje.



Do finále išiel Martin Knapec ako posledný junior a keď diváci zbadali na horizonte prichádzať druhého juniora a za ním pár metrov letel Martin všetci skríkli a o osude bolo rozhodnuté. Martin preťal fotobunku s časom 4.09 s dresom od hliny a tak bolo jasné že ten malý satan nakoniec ešte aj spadol. Nakoniec vysvitlo že v jednej s posledných ťažších úsekov to neustál a letel von z bicykla, no aj napriek tomu druhému juniorovi naložil 12 sekúnd. Peťko Halagan mal obdobnú smolu a po krásnom 3.mieste zo semi prišiel do cieľa s trsom hliny a trávy na prilbe a skončil s časom horším o 25 sekúnd na 26.mieste. Ďalšia smola sa nalepila na Matúša Bitušíka ktorý 500m pred cieľom dostal defekt a so 7 sekundovou stratou na bedňu to stačilo na 6.miesto. Ale aj napriek tomu je to krásny výsledok pre Matúša. Dominik obdobne ako v semi s pádom ale postup na 16.miesto.
V Elite šiel prvý náš Matej Laktiš, no už pri zahliadnutí ho na obzore sme tušili že je niečo v neporiadku a Maťo sa zas veľmi škaredo vyváľal a dúfam že si dávku smoly vyžral počas tohto víkendu za celý zbytok sezóny. V hre zostal už len Lukáš Učeň, no to čo ho v semi obchádzalo, to ho vo finále neminulo. Lukáš prišiel do cieľa s defektom a na konečnom 10. mieste.

Na jednej strane vydarený (Martin Knapec) na druhej strane najsmolnejší (väčšina tímu) víkend máme za sebou a dúfam že sme si za celý tím odbili smoju dávku smoly a na ďalšie kolá slovenského pohára nám bude priať viac štastia.

Ešte pridám výsledky z majstrovstiev Slovenska:
Juniori
Martin Knapec 1.miesto
Matúš Bitušík 4.miesto
Dominik Žažo 12.miesto
Peťo Hlagan: 21.miesto
Elita
Lukáš Učeň 7.miesto
Matej Laktiš 17.miesto